EnglishSlovak

Plán k nezávislému životu

  • Domov
  • Cesta k nezávislému životu – putovná výstava fotografií zachytávajúca proces deinštitucionalizácie
06 feb
0

Cesta k nezávislému životu – putovná výstava fotografií zachytávajúca proces deinštitucionalizácie

V stredu 1. februára zahájila Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s partnermi projektu Radou pre poradenstvo v sociálnej práci, Slovenskou úniou podporovaného zamestnávania a Fakultou architektúry a dizajnu STU – Výskumným a školiacim centrom bezbariérového navrhovania (CEDA) putovnú výstavu národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov v Bratislavskom samosprávnom kraji. Výstava fotografií zachytáva proces deinštitucionalizácie – zmenu starostlivosti o zdravotne znevýhodnené osoby z veľkokapacitných na príjemné menšie komunitné zariadenia. Verejnosti bude sprístupnená v Zichyho paláci do 27. februára. Bratislava sa tak stala po Banskej Bystrici a Prešove tretím mestom, ktoré hosťuje túto unikátnu výstavu zachytávajúcu život v zariadeniach sociálnych služieb.

Zichyho palác

Posolstvo a cieľ výstavy

Každý má právo žiť nezávislý život. Rovnako ako my všetci, aj ľudia so zdravotným postihnutím či seniori chcú o sebe rozhodovať samostatne, o mieste kde chcú žiť, kedy a aké jedlo chcú jesť. Majú právo pracovať a využívať všetky možnosti, ktoré nedokáže poskytnúť život v zariadení s pravidlami veľkej inštitúcie. Toto právo – možnosť žiť nezávislý život v komunite s primeranou podporou – je jedným z hlavných poslaní deinštitucionalizácie.

Projekt prináša zásadnú zmenu obsahu a formy poskytovania sociálnych služieb, ktorá významne posilňuje ľudsko-právnu pozíciu občana ako ich prijímateľa. Zmena sa dotýka:

  • sociálnych služieb,
  • aktivizácie a zamestnávania
  • fyzického prostredia.

Cieľom uvedených zmien je poskytovanie sociálnych služieb, individuálne nastavených na adekvátnu sociálnu i odbornú podporu, plné rešpektovanie a naplnenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. 

Povedané ľudskou rečou

V projekte sa snažíme, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori žili v malokapacitných zariadeniach v počte 6 – 12 osôb v malých bytových jednotkách, kde im bude poskytovaná sociálna starostlivosť, akú potrebujú. Ide o to, aby nežili v kaštieľoch niekde na okraji lesa, bez občianskej vybavenosti, ale aby mohli bývať napríklad v podporovanom bývaní, chodiť do práce, slobodne si zájsť na kávu, jednoducho žiť tak ako my a nebyť obmedzovaní inštitúciou, kde je nalinajkovaný celý deň.
Radi by sme návštevníkom Zichyho paláca sprostredkovali život v zariadeniach sociálnych služieb formou 20 fotografií. Fotografie dokumentujú stav vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa zapojili do nášho projektu. Tieto zariadenia sa vydali na cestu zmeny – deinštitucionalizáciu.

Autori fotografií

V rámci projektu vznikla spolupráca s Matúšom Zajacom a s Petrom Böhmom.

Matúš Zajac je dokumentárny fotograf, ktorý sa dlhodobo venuje sociálnej fotografii. Lákajú ho rôzne subkultúry a rád odhaľuje neprístupné komunity, ktoré sa ocitajú na okraji spoločnosti.
Okrem fotenia sa venuje pedagogickej činnosti a tak, ako tvrdí, že: „Aj kritická fotografia vychováva spoločnosť,“ snaží sa touto cestou vychovať aj nás. Umelecké vzdelanie získal na pražskej FAMU a VŠVU v Bratislave, kde sa plne venoval dokumentárnej fotografii v ateliéri profesora Ľuba Stacha.

Je držiteľom mnohých ocenení, z ktorých si najviac váži cenu Olgy Havlovej v rámci Czech Press Photo, pretože išlo o ocenenie dotýkajúce sa sociálnej problematiky mimo majoritnej spoločnosti.
Jeho tvorbu môžete obdivovať v knižných publikáciách Podoby viery 2011, OUT 2014, Anton Srholec – Bezdomovec z povolania 2015 a IN 2020.

Druhým fotografom, ktorý sa podieľal na tvorbe fotografického archívu je Peter Böhm. Zaoberá sa pohľadom na svet, ktorý druhí ľudia prehliadajú. Cit pre fotografiu a jej detail nachádza vo vlastnom vnímaní okolia. Cez objektív fotoaparátu sa snaží hľadať malé svety vo veľkom svete a tak ich transformovať na celky, ktoré sa stávajú priestorom bez hraníc.

Vyštudoval školu dizajnu v odbore fotografia a ďalej rozvíja túto prácu hľadaním nevidenej reality, ktorú ľudia okolo seba nevnímajú. Jeho radosťou je odhaľovať nepovšimnuté drobnosti a dávať ich na svetlo ľudského vnímania.

Tak ako odznelo dnes počas príhovoru Matúša Zajaca, “Dobrá fotografia vždy zostane“.
Dúfame, že v návštevníkoch výstavy zostane silný pocit a silné posolstvo, ktoré výstava prináša. Za výborné fotky vďačíme zariadeniam sociálnych služieb a hlavne ich prijímateľom, ktorí poodhalili svoje súkromie pred objektívom fotoaparátu.