Rozhovory s garantmi lektorských tímov národného projektu Kvalita sociálnych služieb (NP KSS)
Prinášame Vám rozhovory s našimi garantmi lektorských tímov pôsobiacimi v rámci NP KSS. Ďakujeme im, že si našli čas odpovedať na osobné, ale aj odborné otázky. Vážime si ich za profesionálny i ľudský prístup, ktorý vidíme v jednotlivých pracovných krokoch pri implementovaní projektu. Tešíme sa na nasledujúcu spoluprácu pri vytváraní spoločného diela a odkazu NP KSS.
Kvetoslava Repková
Kvetoslava Repková je vedecko-výskumnou pracovníčkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Dlhoročne sa venuje sociálnemu výskumu, ale aj legislatíve zameranej na otázky zdravotného postihnutia, dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby či sociálnych služieb a ich kvality. Má bohaté skúsenosti so zastupovaním Slovenska vo viacerých medzinárodných sieťach (napr. v Európskom inštitúte pre sociálnu politiku a výskum vo Viedni, v Akademickej sieti európskych expertov a expertiek na problematiku zdravotného postihnutia), pôsobila aj ako expertka pre Regionálny úrad WHO pre Európu. Pre svoju dlhoročnú pedagogicko-vedeckú a publikačnú činnosť ju v roku 2019 vymenoval prezident SR za vysokoškolskú profesorku v odbore sociálna práca.
Aké povolanie sa Vám páčilo v detskom veku?
Nemala som nejaké vyhranené alebo vysnívané povolanie. Dosť intenzívne som sa venovala umeleckej činnosti – recitácii, malým javiskovým formám, spevu či tancu. Bola som dokonca úspešná na viacerých súťažiach, najmä v populárnom speve. Moju profesionálnu dráhu to však zásadnejším spôsobom napokon neovplyvnilo, aj keď mi pri rozličných príležitostiach ľudia hovoria, že som neprestala byť herečkou, že „herectvom“ je presiaknutý každý môj pohyb či gesto.
Čo považujete za najmenej prebádané v oblasti poskytovania sociálnych služieb?
Neprebádaných je veľa vecí, nakoľko doterajší výskum sociálnych služieb nemal svoj systém, neboli definované priority vedecko-výskumného záujmu v tejto oblasti. Skôr sme sa vždy ad-hoc venovali tomu, čo bolo akútne, „čo bolelo“ a neznieslo odklad – napr. financovaniu sociálnych služieb, či dostupnosti sociálnych služieb pre rozličné cieľové skupiny. Veľmi málo vieme napr. o tom, ako prijímatelia, prípadne ich rodiny hodnotia jednotlivé aspekty sociálnych služieb, ako vnímajú ich dopad na ich bežné žitie. Dotazníky spokojnosti, ktoré sa za týmto účelom zvyknú administrovať, prinášajú spravidla len málo výpovedné informácie. Navyše, ak sa aj výskumy realizujú, týkajú sa spravidla pobytových sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Slabší odborný záujem je o výskum terénnych či ambulantne organizovaných sociálnych služieb. Napríklad pri domácej opatrovateľskej službe skutočnosť, že sa poskytuje v domácom prostredí odkázanej osoby, zvykneme akoby automaticky považovať za záruku jej dostupnosti, kvality a spokojnosti ľudí s ňou. Pritom práve v domácom prostredí odkázaných osôb môže dochádzať k ich zlému zaobchádzaniu zo strany blízkych, či k rizikovej praxi kvázi-poskytovateľov opatrovateľskej služby.
Čo pre Vás znamená pojem kvalita sociálnych služieb?
Kvalita sociálnych služieb pre mňa znamená viacero vecí, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Predovšetkým to, že jednotlivec sa so svojimi jedinečnými potrebami nestane vazalom pravidiel prevádzky sociálnej služby; že mu sociálna služba pomôže pokračovať v „žití jeho vlastného a jemu vlastného života“; že je sociálna služba určitých parametrov dostupná na rovnakom základe pre všetkých, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na to, kde bývajú, ako sú majetní či informovaní; že do kvality je zakomponovaný jedinečný komunitný kontext, v ktorom človek žije a v ktorom je mu sociálna služba poskytovaná; ale aj to, že tí, ktorí sociálnu službu určitých kvalitových parametrov poskytujú, majú k tomu vytvorené primerané podmienky.
Čo je podľa Vášho názoru v národnom projekte Kvalita sociálnych služieb najpodstatnejšie?
Najpodstatnejšie je podporiť všetkých aktérov, na ktorých máme cez národný projekt dosah (poskytovatelia, zriaďovatelia, nepriamo prijímatelia a prijímateľky a ich rodiny, hodnotitelia, IA MPSVR SR, MPSVR SR), v ich úprimnej snahe uvedomiť si a potom napĺňať sebe-vlastný príspevok ku skvalitňovaniu života ľudí cez kvalitnejšie sociálnej služby.
Čo je podľa Vás nevyhnutný predpoklad pre zavádzanie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby do praxe?
Proces zavádzania podmienok kvality je spoločným záväzkom, teda spoluzodpovednosťou všetkých, ktorí sa v sociálnych službách angažujú: niektorí ako ich prijímatelia, iní ako zriaďovatelia a poskytovatelia, ďalší ako hodnotitelia kvality, ako tvorcovia normatívnych rámcov pre kvalitné sociálne služby, či ako širšia odborná a laická verejnosť. Všetci svojimi postojmi a konaním ovplyvňujú spoločenskú atmosféru, v ktorej sa formujú predstavy o tom, čo sú kvalitné sociálne služby, prečo sú pre nás všetkých dôležité; ďalej požiadavky na príspevok každého aktéra k zavádzaniu kvality do praxe sociálnych služieb; ako aj podmienky k tomu, aby tieto požiadavky mohli aktéri napĺňať.
Súhlasíte s názorom, že systematické vzdelávanie (metodická podpora poskytovateľov) kľúčové pri zavádzaní podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby?
Bez systematického vzdelávania a metodickej podpory poskytovateľov ako priamych nositeľov kvality by nebolo možné, aby podmienka dostupnosti kvalitných sociálnych služieb na rovnakom základe pre všetkých bola naplniteľná. Prax poskytovateľov by bola založená skôr na intuícii, na individuálnom výklade a vôli jednotlivcov, čo kvalitná sociálna služba znamená, navyše s vysokým sklonom k zotrvačnosti, najmä v náročných a neštandardných podmienkach a krízových situáciách.
Ako možno jednoducho vyvrátiť tvrdenie našich účastníkov seminárov, ktorými sú poskytovatelia sociálnych služieb, že hodnotenie podmienok kvality sociálnej služby je „bičom na poskytovateľov“?
Určite nemám ambíciu niekomu čokoľvek vyvracať. Ak niekto niečo takéto tvrdí, tak má na to určite nejaký dôvod, aj keď môže ísť jednoducho o strach z neznámeho alebo o nedostatok informácií. Ja sa budem úprimne tešiť, keď poskytovatelia, či iní aktéri sociálnych služieb aj vďaka aktivitám národného projektu zistia, že hodnotenie podmienok kvality nemá byť na nich „bičom“. Že ide skôr o príspevok k ich snahe poskytovať kvalitné sociálne služby, pričom práve nezávislý pohľad hodnotiteľov im môže napomôcť pozrieť sa na seba a svoju prax z novej perspektívy. Zároveň pochopiť, že zabezpečovanie kvalitnej praxe je nikdy nekončiacim odborným zadaním, nakoľko kvalita je prirodzenou súčasťou ich každodennej práce, ktorá sa vyvíja tak, ako sa vyvíjajú potreby prijímateľov ich služieb, rovnako podmienky, v ktorých svoje služby poskytujú.
Myslíte si, že národný projekt Kvalita sociálnych služieb (NP KSS) bude spúšťačom zásadných zmien, prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb?
To, či je NP KSS, resp. bude spúšťačom zásadných zmien a prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb, budeme vedieť vyhodnotiť až v priebehu času. Na strane druhej je nesporné, že NP KSS je priamou súčasťou procesu zavádzania systému kvality sociálnych služieb v národných podmienkach (z poskytovateľského i hodnotiteľského aspektu), a preto sa NP KSS bude v budúcnosti neodmysliteľne spájať s vyhodnocovaním tohto procesu.
Čo by ste ako garantka lektorského tímu hodnotiteľov popriala národnému projektu Kvalita sociálnych služieb do ďalších rokov realizácie?
NP KSS vnímam ako priame pokračovanie metodickej práce, ktorej som sa ako členka širšieho expertného tímu zúčastňovala od roku 2015 v snahe podporiť poskytovateľov pri implementácii podmienok kvality do svojej praxe, a zároveň, pripraviť východiskovú bázu pre budúcich hodnotiteľov kvality. V priebehu času vstupovali do schvaľovania zámerov, neskôr do začiatočných fáz realizácie aktivít NP KSS, mnohé okolnosti, ktoré môžu postupne meniť nahliadanie na otázky kvality v sociálnych službách. Ak by som teda mala želať niečo NP KSS, teda ľuďom, ktorí sú v ňom angažovaní, tak potom dôveru v to, že kvalita je niečo, čo by malo byť v sociálnych službách „prítomné“ za každých okolností (aj napr. v čase existenciálnej neistoty prameniacej z koronavírusovej pandémie). Že je to prirodzený aspekt sociálnych služieb, ktorý v ňom objavujeme svojím aktívnym pôsobením v tomto sektore pomoci ľuďom, dôverou vo svoju odbornosť, ale aj pripúšťaním, že je vždy kam sa spoločne posúvať. A práve NP KSS má vo svojom rodnom liste zapísaný odborný záujem v tomto posune ľudí podporovať. Je mi cťou, že mám možnosť byt súčasťou tejto vzájomnej podpory.
Andrej Mátel
Andrej Mátel je vysokoškolským pedagógom, profesorom v odbore sociálna práca. Špecializuje sa na profesijnú etiku, sociálnu patológiu, teóriu a metódy sociálnej práce a sociálne služby. Je absolventom výcvikov v supervízii, mediácii a socioterapii. V praxi sociálnej práce sa venoval komplexnej pomoci obetiam domáceho násilia, ľuďom bez domova, sociálnemu poradenstvu. V súčasnosti sa venuje najmä supervízii a ďalšiemu vzdelávaniu v oblasti sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je členom akreditačnej komisie MPSVaR SR, odborným hodnotiteľom Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a členom Profesijnej rady Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Medzi jeho posledné monografie patria Teorie sociální práce (2019), Supervize (nejen) v sociální práci a sociálních službách (2019), Profesijné hodnoty sociálnej práce v SR (2017) a Etické kódexy sociálnej práce (2016).
Aké povolanie sa Vám páčilo v detskom veku?
Detský vek, to sú pre mňa príjemné spomienky na čas trávený so starými rodičmi na dedine na Záhorí. Každý víkend sme s rodičmi cestovali autobusom, neskôr autom, 15 km dlhú cestu, na konci ktorej boli stretnutia so starými rodičmi, výborné koláče, práca na záhrade, večerné hranie kariet, z času na čas „zabíjačka“ doma chovaných prasiat, kedy sa stretávala celá rodina. Teraz si stále intenzívnejšie uvedomujem, akí sú dôležití starí rodičia pre vnúčatá a prínosom aj pre rodičov. A odpoveď na otázku? No predsa záhradníkom, neskôr biológom (čo nakoniec bol aj prvý odbor, ktorý som na vysokej škole začal študovať).
Čo považujete za najmenej prebádané v oblasti poskytovania sociálnych služieb?
A je u nás už niečo dostatočne prebádané (smiech)? Podľa mňa chýbajú najmä nezávislé výskumy, ktoré finančne, inštitucionálne a personálne nie sú závislé od štátu a zákazok rezortných inštitúcií. Sociálne služby, obdobne ako zdravotníctvo, patria aj do oblasti politiky. Nemálo rozhodnutí sa robí najprv politicky, na základe rozhodnutia ľudí s mocou, a potom sa hľadá vedecké podloženie, že to, čo sme urobili, bolo správne. V tomto zmysle platí aj o štatistike, že je „presným výpočtom nepresných čísel“. Výskum by mal byť čo najviac nezávislý od politiky a mal by vytvárať podklady pre rozhodnutia „založené na dôkazoch.“
Čo pre Vás znamená pojem kvalita sociálnych služieb?
Pre mňa (smiech)? Teraz som v dileme, či mám odpovedať ako garant zapojený do národného projektu Kvalita sociálnych služieb alebo ako človek a trocha aj odborník. A k tomu ešte stručne, pretože odpoveď je vhodná na monografiu. Pomôžem si slovami jednej účastníčky odborného seminára: „Spokojnosť klienta, následne spokojnosť rodinných príslušníkov a samozrejme spokojnosť personálu.“ Kvalita života je veľmi subjektívny pojem, ak vytvoríte na vlas rovnaké podmienky dvom osobám v zariadení sociálnych služieb. Jeden z nich môže byť veľmi spokojný, druhý veľmi nespokojný. Ktorý z nich má objektívnu pravdu? S ktorým z nich sa bude rozprávať osoba, ktorá bude hodnotiť zákonom stanovené podmienky kvality v danom zariadení? Ak s tým nespokojným, zistí hodnotiteľ, že za nespokojnosťou tohto človeka sú problémy s bolesťou, odlúčením od vlastných detí, domu, záhrady, ktoré miloval…? Nechcem spochybňovať možnosť objektívneho hodnotenia podmienok kvality, avšak zasahuje do neho nesmierne množstvo subjektívnych faktorov. Bude neľahkou úlohou urobiť skutočne objektívne hodnotenie sociálnej služby. Výbornou správou je, že systémový tlak na zlepšovanie kvality sociálnych služieb, môže napomôcť k reflexii dlhoročnej práce u mnohých poskytovateľov sociálnej služby a dochádza k intenzívnejšiemu dialógu manažmentu s pracovníkmi, prijímateľmi sociálnej služby a ich rodinnými príbuznými. Kvalita nie je o niečom, ale o NIEKOM. Lebo kvalita sa tvorí v dialógu, v medziľudskom hľadaní toho, „čo môžeme spoločne zlepšiť.“
Čo je podľa Vášho názoru v národnom projekte Kvalita sociálnych služieb najpodstatnejšie?
Ako garant aktivít smerujúcich k podpore poskytovateľov sociálnych služieb poviem, že podpora. Ako človek, ktorý je s nimi v úzkom kontakte, by som chcel zdôrazniť potrebu aktívneho počúvania poskytovateľov a brať vážne všetky ich spätné väzby, od ich vlastnej sebareflexie až po pripomienky systémového charakteru. A samozrejme úzka spolupráca medzi časťou projektu venujúcou sa príprave externých hodnotiteľov s „tou našou“.
Čo je podľa Vás nevyhnutný predpoklad pre zavádzanie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby do praxe?
Zhrnul by som to do „desatora“, pričom nebudem uvádzať poradie, aby nenastalo zdanie, že niektoré predpoklady sú dôležitejšie ako iné:
- Skutočne chcieť zlepšovať kvalitu sociálnych služieb a zavádzať podmienky kvality do praxe.
- Kvalitný a stabilizovaný personál – adekvátne ocenený a podporovaný.
- Tímová spolupráca – optimálne implementačný tím zodpovedný za riadenie zavádzania podmienok kvality, ktorého členovia spolupracujú s ostatnými pracovníkmi.
- Aktívne počúvanie a komunikácia manažmentu so zamestnancami (pravidelné porady).
- Sústavné vzdelávanie pracovníkov, vrátane špecifického dôrazu na implementáciu podmienky kvality.
- Zmocňovanie klientov k tomu, aby oni boli aktívni participanti na zvyšovaní kvality sociálnych služieb.
- Aktívna práca s rodinou a príbuznými klienta.
- Systém riadenej dokumentácie.
- Stabilné systémové podmienky pre všetkých poskytovateľov (stabilné adekvátne financovanie, metodická podpora zo strany štátu, zrozumiteľná a jednotná legislatíva a pod.).
- Vedomie, že budovanie kvality je dlhodobý proces a akokoľvek by sa pracovníci snažili, vždy bude v sociálnych službách isté množstvo nespokojných klientov.
Súhlasíte s názorom, že systematické vzdelávanie (metodická podpora poskytovateľov) je kľúčové pri zavádzaní podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby?
Teraz odpoviem vedecky. Vo výskume, ktorý sa robí na konci 2-dňového vzdelávania zástupcov poskytovateľov, zo 451 respondentov 19,5 % uviedlo, že im chýbalo a chýba metodické vedenie zo strany štátu (primárne od MPSVaR SR). Takmer 11 % označilo medzi hlavné prekážky zavádzanie podmienok kvality nedostatočné vzdelávanie, mätúce či rozdielne informácie rozličných vzdelávacích inštitúcií. 24 % respondentov uviedlo, že smerom ku kvalite môžu zlepšiť najmä odbornú prípravu / vzdelávanie svojich zamestnancov ohľadom implementácie podmienok kvality.
Ako možno jednoducho vyvrátiť tvrdenie našich účastníkov seminárov, ktorými sú poskytovatelia sociálnych služieb, že hodnotenie podmienok kvality sociálnej služby je „bičom na poskytovateľov“?
Ak takúto predstavu majú niektorí vo svojich hlavách, zvyčajne ide o predsudok založený na iných formách kontroly a negatívnych skúsenostiach s týmito kontrolami. Dôležité je, aby poskytovatelia sociálnych služieb mali dobré skúsenosti pri posudzovaní podmienok kvality a s týmito dobrými skúsenosťami sa zdieľali. Ak budú zažívať, že hodnotitelia im dávajú aj pozitívnu spätnú väzbu (o tom, čo funguje) – nielen negatívnu (čo nemajú dobré podľa nich) – môže sa postupne vytvoriť aj iné povedomie.
Myslíte si, že národný projekt Kvalita sociálnych služieb bude spúšťačom zásadných zmien, prístupov v poskytovaní kvalitnejších sociálnych služieb?
Uff. Asi by som mal odpovedať áno. Povedzme si ale na rovinu, že kľúčovým orgánom hodnotenia zostane štát resp. ministerstvo. Systémové podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb poskytuje takisto štát a samospráva. Projekt na tomto nič nezmení. Národný projekt Kvalita sociálnych služieb môže byť dôležitým účastníkom dialógu medzi štátom a poskytovateľmi.
Čo by ste ako garant lektorského tímu poskytovateľov poprial Národnému projektu Kvalita sociálnych služieb do ďalších rokov realizácie?
Najmä zásadne menej administratívy. Tak ako kvalita sociálnych služieb nie je primárne o „dobre vypracovaných papieroch“, aby aj projekt bol chápaný najmä vzhľadom na jeho prínos pre poskytovateľov a externých hodnotiteľov.