1 Metodika výkonu lektorskej činnosti pre odbornú prípravu hodnotiteľov

(K. Repková (ed.), M. Filipová, Z. Jusková, september 2019)

Metodika bola spracovaná v septembri 2019 ako výstup podpodaktivity  1.1.2 „Odborná príprava hodnotiteľov“ národného projektu Kvalita sociálnych služieb(ďalej len „NP KSS“),  a zároveň v kontexte realizácie podaktivity 1.2 „Metodická podpora hodnotiteľských tímov“ NP KSS. Spracovala ju garantka lektorského tímu hodnotiteľov kvality v spolupráci s dvomi expertkami za účelom rámcovej štandardizácie teoretickej časti odbornej prípravy hodnotiteľov. Štandardizácia sa týkala štrukturálnych aspektov (obsah prezenčného vzdelávania rozdeleného do viacerých modulov), procesných aspektov (časové dotácie na jednotlivé moduly a ich usporiadanie) a výstupových/výsledkových aspektov teoretického vzdelávania (za akých podmienok sa končí teoretické vzdelávanie, vrátane zamerania osobitného výstupu z dištančnej formy vzdelávania). Metodická štandardizácia štrukturálnych, procesných a výstupových aspektov teoretickej časti odbornej prípravy hodnotiteľov bola osobitne pripravená pre interných a externých hodnotiteľov a pre externých hodnotiteľov – zástupcov skupín užívateľov. Metodika sa venovala aj problematike formalizmu v sociálnych službách v kontexte hodnotenia ich kvality a odporúčaniam, ako formalizmu v sociálnych službách i v hodnotení ich kvality predchádzať.

Dodatočne boli pre účely teoretickej časti odbornej prípravy spracované aj dodatkové metodické materiály, konkrétne:

• • Rámcové metodické odporúčania pre teoretickú časť odbornej prípravy hodnotiteľov – zástupcov skupín užívateľov (Repková, október 2019)

• • Etický kódex hodnotiteľov kvality poskytovaných sociálnych služieb (december 2019)

Začiatkom roka 2020 sa rámci podpodaktivity  1.2.1 NP KSS „Metodická podpora hodnotiteľských tímov“ začala realizovať praktická časť odbornej prípravy hodnotiteľov, a to vo forme pilotného výkonu hodnotenia podmienok kvality. Na účely štandardizácie lektorsko-metodickej pozície viazanej na túto podpodaktivitu NP KSS bola vypracovaná ďalšia metodika pod názvom Rámcová metodika výkonu pozície lektora – metodika  pre účely pilotného hodnotenia kvality poskytovaných sociálnych služieb (Repková, január 2020). Boli v nej popísané východiskové predpoklady pozície lektora-metodika a jej osobitosti v kontexte pilotného hodnotenia. Osobitná pozornosť bola venovaná pravidlám a základným parametrom pre výkon tejto pozície a jej obsahu v jednotlivých fázach pilotnej hodnotiteľskej činnosti, vrátane časových dotácií. Na základe poznatkov z predchádzajúcich fáz NP KSS boli zosumarizované aj zistenia k potenciálnym rizikám a dilemám výkonu hodnotiteľskej činnosti, ktorým by mali hodnotiteľské tímy venovať osobitnú pozornosť v procese pilotného a následne riadneho výkonu hodnotenia.

Pre účely výkonu pilotného hodnotenia boli spracované aj dodatkové materiály, osobitne:

• • Zástupcovia skupín užívateľov – postavenie a úlohy v pilotnom hodnotení (sumár) (Repková, január 2020)

• • Pozorovanie v procese hodnotenia kvality sociálnych služieb – metodický rámec (Repková (ed.), Marendiak, január 2020)

• • Rámcové pravidlá pre využívanie rozhovoru s prijímateľom/prijímateľkou v procese hodnotenia kvality sociálnej služby (Repková, február 2020)

2 Vyhodnotenie teoretickej časti odbornej prípravy hodnotiteľov

(Repková, máj 2020)

            Ďalším plánovaným výstupom NP KSS v rámci podpodaktivity 1.1.2 bolo Vyhodnotenie teoretickej časti odbornej prípravy hodnotiteľov (ďalej len „TČOPH“) a jej výstupov. Garantka lektorského tímu – hodnotitelia ho spracovala na základe viacerých druhov zdrojov zozbieraných v priebehu mesiacov december 2019 – február 2020.  Konkrétne išlo o zistenia z:

• • hodnotiaceho hárku/dotazníka administrovaného IA MPSVR SR bezprostredne po ukončení prezenčnej formy TČOPH (prevažne kvantitatívne zisťovanie zameraná najmä na organizačné aspekty TČOPH),

• • osobitného zadania „Riziká a dilemy praktického výkonu hodnotenia vybraného kritéria kvality“, ktoré vypracovávali externí hodnotitelia v rámci dištančnej formy TČOPH,

• • dotazníka spätnej väzby na TČOPH (prevažne kvalitatívne zisťovanie zamerané na obsahové, procesné i výstupové aspekty prezenčnej i dištančnej formy TČOPH),

• • zápiskov lektorov a lektoriek zo seminárov (bezprostredné zaznamenávanie dôležitých aspektov TČOPH lektormi a lektorkami počas realizovaných seminárov).

Vyhodnotenie zistení z jednotlivých zdrojov poukázalo na opodstatnenosť kombinácie kvantitatívneho a kvalitatívneho zisťovania stanovísk aktérov na TČOPH. Celkovo ju hodnotili pozitívne (4,53 „bodu“ z najvyššej možnej úrovne 5 pri kvantitatívnom zisťovaní, resp. 2,5 krát častejší výskyt kategórií silných stránok vzdelávania oproti kategóriám reprezentujúcich jeho slabé stránky). Za silné stránky TČOPH externí hodnotitelia najčastejšie považovali jasne vymedzený cieľ, zmysel, štruktúrovanosť a prehľadnosťvzdelávacej práce a pripravených podkladov; kombinovanie teoreticko-normatívnych a praktických aspektov vzdelávania; modelovanie hodnotiteľskej činnosti a prácu v tíme; či odbornosť a kvalifikovanosť lektora/lektorky. Oceňovali aj ponúknutú možnosť pre vlastný profesijný rast a ďalšiu odbornú prácu. Na strane druhej, nedostatok času (najmä pre účely modelovania hodnotiteľskej činnosti),  komplexnosť problematiky kvality spojená s rizikom nejednotnosti výkladu, či nerovnaká pripravenosť a nastavenie členov a členiek hodnotiteľského tímu, boli najčastejšie uvádzané ako slabé stránky TČOPH, resp. riziká pre budúci praktický výkon.

Opakovane bola formulovaná výzva zabezpečovať v rámci ďalšej realizácie NP KSS kontinuitu vzdelávania hodnotiteľov kvality ako nástroja profesionalizácie hodnotiteľskej činnosti (najmä formou vzájomného stretávania sa a výmeny skúseností hodnotiteľských tímov) a podporovať osobné nastavenie hodnotiteľov kvality na samoštúdium a sebarozvoj. Vyhodnotenie TČOPH prinieslo aj prvotné podnety pre budovanie systému budúceho vzdelávania pre účely hodnotenia podmienok kvality. Osobitne bola zdôrazňovaná potreba jasne vymedzeného kontextu, cieľa a štruktúry vzdelávania (od jeho počiatku); zabezpečenie lektorského zázemia, ktoré podnecuje obojstranný rešpekt aktérov vzdelávania; rovnováhy teórie (normatívov) a praxe; kontinuity vzdelávania (vytvorenia prostredia podnecujúceho výmenu a zdieľanie skúseností); formovania atmosféry podnecujúcej nastavenie hodnotiteľov k samoštúdiu a sebarozvoju; ale aj potreba zohľadňovania rozličných očakávaní a nastavenia hodnotiteľov smerom k vzdelávaniu.