„Pýtali sa nás, či to tu pre nízke tržby nechceme zavrieť. Ale to nepripadá do úvahy. Aj keby sme mali zarábať len na výplaty ľudí, ktorí tu robia, tak to udržíme. Pre nás to nie je o miliónoch,“ začala náš rozhovor v útulnej kaviarničke na námestí v Žiline koordinátorka tohto projektu Terézia Podolanová.
Na laskonku alebo veterník sa nám zbiehali sliny už odvtedy, ako sme cestou do Žiliny rozprávali o novootvorenej kaviarni, v ktorej nájdete zákusky len z domácej výroby. Nesie jednoduchý a výstižný názov – Žilinské radosti a nachádza sa na boku historickej budovy Považskej galérie. Hneď, ako vojdete, ucítite vôňu kávy a spomínaných domácich dobrôt, ktoré vám s úsmevom naservíruje pani Zuzana. Táto usmiata žena, ktorá miluje koláče, si pracovné podmienky v prevádzke sociálneho podniku mimoriadne pochvaľuje. Pretým pracovala v potravinách „..a bolo to už na mňa, dôchodkyňu, priveľa,“- hovorí počas toho, ako nám pripravuje kávičku a niečo dobré k tomu.
Ako sa hovorí v rozprávkach, toto miesto nie je len taká obyčajná kaviareň, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Spravuje ju registrovaný sociálny podnik Labore, ktorý okrem iného vyrába aj domáce koláče, medovníky a má zriadené dve, vlastne teraz už tri prevádzky – okrem kaviarničky Žilinské radosti aj cukrárenskú výrobňu v Rajci a cukráreň v Rajeckých Tepliciach. Ako hovorí projektová koordinátorka Terézia Podolanová, vytvárajú pracovné miesta na trhu najmä pre znevýhodnené a zraniteľné osoby. “Sú to napríklad ľudia v preddôchodkovom veku, takí, čo nemajú dostatočné vzdelanie alebo sú zdravotne znevýhodnení a potrebujú prácu prispôsobenú podľa svojich špecifických požiadaviek,” vysvetľuje.
“Mali sme tu napríklad vdovu so štyrmi deťmi. Bola alkoholička, ale robila u nás takmer 10 rokov. Táto práca ju držala pri živote a pomohla jej tie deti vychovať. Práve kvôli takýmto ľuďom to nemienime vzdať,” opisuje jeden z mnohých príbehov Terézia. Dodáva, že ľudia si u nich vytvoria pracovné návyky a mnohí z nich sa neskôr dokážu posunúť ďalej. Pomáhajú však aj iným. “Máme tu vitríny s produktami z chránených dielní. Takže nepriamym predajom pomôžeme aj im,” hovorí a ukazuje na rozličné produkty od kozmetiky, cez tašky až po bižutériu.
Pomoc teda cítiť z každého kúta kaviarne. Aj sama Terézia prispieva spoločnosti ako profesionálny rodič. Na stretnutie so sebou zobrala tri deti z domova, ktoré sa, samozrejme, najviac tešili na koláče. Práve tie sú pre mnohých milým prekvapením. “Niektorí sa čudujú, aké to tu máme lacné, navyše ak sú z domácej produkcie,” podotýka s úsmevom pani Zuzka a na stôl nám donesie kávu, laskonku aj povestný medovník, ktorý celý tento príbeh odštartoval. “Sviatočné” zdobené aj nezdobené sladké bolo totiž prvým tovarom, ktorý sociálny podnik Labore predával, dokonca aj počas korony.
“Najväčším problémom cez pandémiu bolo, že sme nedokázali na 100% vykryť prevádzku výroby a predaja,” hovorí Terézia. Ako sme v úvode spomínali, ľudia s postihnutím nemôžu robiť tradičné 8-hodinovky alebo„12-tky” – smeny sa musia prispôsobiť ich zdravotnému stavu. Prevádzka práve preto nevedela konkurovať takým, kde išla výroba naplno. Podobne ako v iných podnikoch, aj tu sa museli časom obrátiť na banku. “Keď sme žiadali o úver, ľudia z banky sa nás rovno spýtali, či to tu nechceme zavrieť. Povedali sme im, že v žiadnom prípade. Pre nás to nie je o zisku, ale o ľuďoch, pre ktorých to chceme udržať.”
Dojedáme posledný kúsok sladkej dobroty a obzeráme sa, čo si dáme nabudúce: nadýchaný tvarohový cheesecake, domácu makovo-višňovú tortu alebo ovocím “naloženú” Pavlovu tortičku? Či starú klasiku – laskonku s poriadnou dávkou orechov alebo poctivý špic, z ktorého cítiť naozajstný vaječný likér? Nevieme si vybrať…
Po našej osobnej chutnej skúsenosti prajeme tomuto registrovanému sociálnemu podniku, aby si k nemu našlo cestu mnoho mlsných jazýčkov a aby sa jeho vôňa neprestala šíriť Žilinou. A vám, ktorí ho neobídete, dobrú chuť!
