Aj za účasti ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Sone Gaborčákovej a štátneho tajomníka rezortu práce Juraja Káčera sa v utorok 26. septembra oficiálne bilancovalo 5-ročné pôsobenie národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky na jeho záverečnej konferencii. Projekt financovaný zo zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov realizuje v rámci Operačného programu Ľudské zdroje Implementačná agentúra MPSVR SR. Hlavným zámerom konferencie bolo zhodnotiť aktuálny stav sociálneho podnikania a sociálnej ekonomiky na Slovensku, ich význam pre spoločnosť a potenciál ďalšieho rozvoja.
V máji 2018 sa Slovensko zaradilo k tým vyspelým európskym krajinám, ktoré využívajú a systematicky podporujú sociálne podnikanie ako významnú súčasť štátneho hospodárstva. Do platnosti vstúpil Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa jeho uvedeniu do praxe začal venovať Odbor sociálnej ekonomiky a Implementačná agentúra ministerstva práce (IMPLEA) sa pustila do realizácie národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky (NP ISE) s cieľom úspešne implementovať zákon do života.
Ubehlo päť rokov a činnosť NP ISE sa chýli ku koncu. Podarilo sa mu naplniť smelú víziu vytvoriť na Slovensku fungujúci systém podpory rozvoja sociálnej ekonomiky? V akej podobe a s akými výsledkami?
Kam sa za ten čas posunulo sociálne podnikanie a ktorým smerom sa bude uberať v budúcnosti?
Soňa Gaborčáková, ministerka MPSVR SR
Na tieto otázky hľadali odpovede účastníci odbornej konferencie. So svojimi príspevkami vystúpili zástupcovia projektu, predstavitelia orgánov štátnej i verejnej správy, experti aj sociálni podnikatelia z praxe.
„Prax nám jasne ukázala, že sociálna ekonomika vytvára inkluzívny a integračný priestor pre rozvoj jednotlivca, komunity, regiónu. Dnes nájdeme na Slovensku 543 fungujúcich sociálnych podnikov. Tieto podniky vytvorili viac ako 6 720 pracovných miest, pričom 4 600 z nich obsadili znevýhodnené, zraniteľné, alebo zdravotne znevýhodnené osoby. Čísla hovoria jasne, no za nimi sa skrýva niečo oveľa dôležitejšie – príbehy ľudí, ktorým sa život zmenil k lepšiemu,“ uviedol v príhovore k účastníkom konferencie štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.
Registrované sociálne podniky pôsobia vo všetkých krajoch Slovenskej republiky. Najviac ich pôsobí v Banskobystrickom, Košickom a Žilinskom kraji, najmenej ich podniká v kraji Bratislavskom. Až 2/3 registrovaných sociálnych podnikov sú mikropodniky s počtom zamestnancov 1 až 9. Čo sa týka hospodárskych oblastí, najviac ich je v priemysle, stavebníctve, obchode a v administratíve a podporných službách.
Za uvedenými číslami sa skrýva systematická práca Regionálnych centier sociálnej ekonomiky, ktoré sú založené v rámci projektu NP ISE. Regionálne centrá sú dôležitým článkom systému podpory sociálnych podnikateľov, k dispozícii v každom krajskom meste. Za tých vyše päť rokov ich aktívnej činnosti absolvovali zamestnanci centier celkovo viac ako 18 000 individuálnych stretnutí s potenciálnymi sociálnymi podnikateľmi, zrealizovali 370 skupinových prednášok, poskytli 7 550 online konzultácií a 690 stretnutí v rámci sieťovania s inštitúciami relevantnými v podpore rozvoja sociálnej ekonomiky.
Vladimír Baláž, ekonóm, Prognostický ústav SAV. Prednáška Sociálne a ekonomické efekty sociálnych podnikov v SR
Významným míľnikom bolo spustenie online Katalógu sociálnych podnikov, ktorý prináša jedinečný prehľad registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku a ucelenú databázu ich tovarov a služieb. Okrem základných údajov o podniku (adresy sídiel a existujúcich prevádzkarní, kontaktné údaje, informácie o právnej forme, druhu podniku a dátum získania štatútu „registrovaný sociálny podnik“) uvádza aj celkový počet zamestnancov, linky na webové stránky a profily na sociálnych sieťach.
Na jednej strane pomáha podnikom s predajom ich tovarov a služieb, na druhej strane môže byť významným zdrojom informácií pre verejných obstarávateľov v zmysle zákona o VO dodržiavať sociálny alebo environmentálny aspekt alebo pre zamestnávateľov hľadajúcich vhodné možnosti náhradného plnenia zamestnávať osoby so zdravotným znevýhodnením v zmysle zákona o zamestnanosti.
Dôležitým výstupom projektu pre ďalšiu podporu záujemcov o sociálne podnikanie je vyše 200 vyškolených zamestnancov inštitúcií trhu práce, ktorí absolvovali vzdelávanie na zvýšenie ich zručností poskytovať individualizované služby klientom, veď sociálne podnikanie je významnou súčasťou ekonomiky štátu.
Je jedinečným nástrojom pre rast zamestnanosti najmä u zdravotne, sociálne, či inak znevýhodnených ľudí. Rovnako dôležité je pre úsporu verejných prostriedkov pri obstarávaní tovarov a služieb pre krajské prevádzky a zariadenia a pre rast životnej úrovne občanov.
„Som veľmi rád, že potenciál sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania budeme môcť rozvíjať prostredníctvom pokračovania národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky II, ktorý je plánovaný na obdobie ďalších päť rokov až do novembra 2028. Naďalej chceme šíriť myšlienku sociálneho podnikania a podporiť pochopenie tohto konceptu u širokej verejnosti, pretože vnímame potrebu podporiť zamestnávanie a integráciu ďalších skupín znevýhodnených a zraniteľných osôb,“ uviedol v závere odbornej konferencie zástupca generálneho riaditeľa IMPLEA Norbert Tinka.
