Súčasťou realizácie Národného projektu Kvalita sociálnych služieb (ďalej len NP KSS) bolo aj spracovanie priebežnej a následne dopadovej evalučnej správy, ako významného zosumarizovania všetkých aspektov samotného procesu realizácie projektu, jeho obsahového zamerania ako aj významu pre zavedenie štandardov kvality sociálnych služieb v praktickom profesionálnom živote poskytovateľov, ale aj zriaďovateľov sociálnych služieb. Zavedenie hodnotenia štandardov kvality v oblasti sociálnych služieb patrí k dôležitým posunom vo zvyšovaní kvality poskytovaných sociálnych služieb, je to proces, ktorý je zabezpečovaný legislatívnym ukotvením, personálno-odborným zázemím, metodickým rámcom a samostatnou praxeologickou rovinou. Ide o významný posun v hodnotení štandardov kvality od teoreticko-legislatívnej roviny do sféry skutočného praktického výkonu.

Cieľom dopadovej evaluácie bolo v zmysle zadania v NP KSS „zabezpečenie hodnotenia relevantných ukazovateľov v zavádzaní podmienok kvality na začiatku národného projektu, rovnako hodnotenia jeho priebehu a výstupov (výsledkov) v súlade so stanovenými cieľmi a ukazovateľmi“. Následnou fragmentáciou zadefinovaného cieľa sa evaluátori koncentrovali na nasledovné ciele dopadovej evaluácie:

• • hodnotenie relevantných a merateľných kvantitatívnych ukazovateľov NP KSS,

• • analýza dopadov prípravy a metodickej podpory poskytovateľov a zriaďovateľov sociálnych služieb,

• • analýza výsledkov a dopadov prípravy a metodickej podpory poskytovateľov
    a hodnotiteľov s presahom do výkonu hodnotenia podmienok kvality sociálnych služieb,

• • hodnotenie dopadu legislatívnych zmien počas implementácie projektu, 

• • hodnotenie dopadu NP KSS na zmeny a revízie metodík s presahom na metodické podkladové materiály implementácie štandardov kvality pre poskytovateľov
    a zriaďovateľov sociálnych služieb zamerané na reflexiu druhových špecifík v procese hodnotenia podmienok kvality,

• • evaluácia (nepriama) dopadu NP KSS na prijímateľov sociálnych služieb.

Spracovanie dopadovej evaluácie v metodickej časti nesie prvky syntetickej kvantitatívno-kvalitatívnej stratégie s prvkami prierezového deskriptívneho a exploračného skúmania. V kvalitatívnom hodnotení boli využité prvky zakotvenej teórie, vrátane aplikácie otvoreného a axiálneho kódovania. Predmetom evaluačnej činnosti bolo taktiež hodnotenie NP KSS v jeho štrukturálnych a merateľných parametroch, formulované boli kľúčové otázky dopadovej evaluácie. Odpovede získal evaluačný tím prostredníctvom primárnych zdrojov dát medzi ktoré boli zaradené databázy IA MPSVR SR, dokumentácia k NP KSS, informačný systém sociálnych služieb, vlastné kvantitatívne skúmanie, vlastné kvalitatívne skúmanie.

V rámci získavania relevantných údajov bolo ambíciou evaluátorov osloviť čo najširšie spektrum poskytovateľov a zriaďovateľov sociálnych služieb zapojených do NP KSS. Do výskumného zisťovania prostredníctvom fókusových skupín (ďalej len FG) bol zapojený manažment NP KSS, vrátane garanta lektorského tímu – poskytovatelia a garantky lektorského tímu – hodnotitelia a externí hodnotitelia s praktickou skúsenosťou s pilotným alebo riadnym hodnotením.

Dôležitou súčasťou v realizácii projektu bolo uskutočnenie zmeny v pôvodnom projekte v súvislosti s revíziou štandardov kvality a validáciou metodík, vypustený bol zámer revízie hodnotiteľskej metodiky a taktiež príprava podkladov pre zmenu legislatívy v oblasti kvality sociálnych služieb. Cieľom aktualizovanej podaktivity bolo vytvoriť metodické podporné materiály (ďalej len MPM) pre poskytovateľov a zriaďovateľov sociálnych služieb a zohľadniť ich druhové špecifiká pri implementácii štandardov kvality do vlastnej praxe. Vytvorených bolo spolu sedem MPM s celkovým rozsahom 865,53 NS. Prínosom spracovaných metodík je ich koncentrácia na druhovosť sociálnych služieb. Pozornosť (oproti pôvodnej ŽoNFP) bola venovaná terénnej sociálnej službe s akcentom na jednotlivé cieľové skupiny prijímateľov.

Pri sledovaní kvantitatívnych ukazovateľov boli vyhodnocované počty zástupcov poskytovateľov a zriaďovateľov sociálnych služieb na Slovensku, ktorí sa zúčastnili odbornej prípravy a metodickej podpory, počty seminárov odbornej prípravy a metodickej podpory, počty vykonaných hodnotení a počty zástupcov užívateľských skupín. Za pozitívne považujeme konštatovanie, že NP KSS obsahom, ako aj diferenciáciou seminárov reagoval na potreby aplikačnej praxe, požiadavky poskytovateľov sociálnych služieb, legislatívne zmeny, ako aj na širšie okolnosti súvisiace s kvalitou sociálnych služieb.

Pozornosť bola venovaná aj údajom, ktoré sa dotýkali výkonu hodnotenia štandardov kvality sociálnych služieb z radov externých hodnotiteľov, ktorí sa zúčastňovali odbornej prípravy. Počet uskutočnených hodnotení v rámci účasti externých hodnotiteľov bol v počte 32, pričom sa v projekte predpokladalo uskutočniť 120 hodnotení. Nižšia početnosť vykonaných hodnotení bola zdôvodnená pandemickými opatreniami v rokoch 2021 a 2022, ako aj legislatívnym prvkom, ktorý ustanovil zriadenie inšpekcie v sociálnych veciach. Pozitívne bola hodnotená praktická rovina odbornej prípravy externých hodnotiteľov, ktorí za dôležité považovali výber lektorov s akcentom na skúsenosti z praxe a taktiež na odporúčanie smerujúce k zosúladeniu niektorých častí odbornej prípravy externých hodnotiteľov a obsahu vzdelávania poskytovateľov. V rámci skúseností s hodnotením bolo pozitívne vnímané dôležité zapojenie interných hodnotiteľov. Z ďalších vyjadrení vyplynulo,  že zručnosti a nastavenie interného hodnotiteľa sú kľúčové pre proces hodnotenia. Tieto vyjadrenie poukazujú na náročnosť práce hodnotiteľov vo všetkých rovinách a mali by byť dôležitým signálom pre inšpektorov v rámci výkonu ich inšpekčnej služby s dôrazom na výber inšpektorov.

V záujme komplexného pohľadu na hodnotiteľský prvok v NP KSS sme sa zamerali aj na dotazníkové šetrenie u hodnotených poskytovateľov. Oslovených bolo 32 subjektov, z toho návratnosť dotazníkov bola na úrovni 15, čo činilo 46,86 %. V subjektívnom vnímaní respondenti uvádzali naplnenosť štandardov kvality na úrovni 79,67 %, pričom externé hodnotenie prostredníctvom hodnotiteľov bolo na úrovni 66,45 %. Respondenti identifikovali prevádzkové štandardy kvality ako oblasť, ktorá je z hľadiska procesu hodnotenia najobjektívnejšie hodnotiteľná. Ako problémové v posudzovaní vnímajú poskytovatelia hodnotenie procedurálnych štandardov kvality. Poskytovatelia vyjadrili relatívne jasný postoj, že hodnotenie štandardov kvality nie je formálnym procesom a má reálny dopad na kvalitu života prijímateľov. V rámci reflexií vlastnej skúsenosti s hodnotením bolo prezentované významné tvrdenie respondentov, aby sa budúci systém hodnotenia (inšpekcie) kvality zásadným spôsobom nemenil.

V rámci hodnotenia odbornej prípravyposkytovatelia významne potvrdzovali preferovanie tém v oblasti ľudských práv a slobôd a procedurálnych podmienok. Potešiteľné je zistenie, že 74,55 % respondentov odpovedalo, že odborná príprava naplnila ich očakávania. Významne preferovanými odpoveďami respondentov vo vzťahu k vzdelávaniu boli odpovede, ktoré poukazovali na prijatie zodpovednosti za kvalitu nimi poskytovaných
a zriaďovaných sociálnych služieb a získanie podnetov pre skvalitnenie poskytovaných sociálnych služieb. V hodnotení parametrov odbornej prípravy a metodickej podpory v porovnaní s výsledkami v priebežnej evaluácii, bol prezentovaný významný posun v hodnotení kvality lektorov – odbornosť výkladu v rámci skóre (1,68 – v priebežnej evaluácii, oproti 1,04 v dopadovej evaluácii). Zaujímavé je zistenie, ktoré poukazovalo na záujem respondentov (až 91 %) ďalej sa vzdelávať, pričom preferovaným záujmom je najmä oblasť ľudských práv a slobôd a procedurálnych podmienok predovšetkým prostredníctvom príkladov dobrej praxe.

Za dôležité taktiež považujeme konštatovanie, že NP KSS jednoznačne vytvoril predpoklady pre zavedenie štandardov kvality sociálnych služieb do praxe, podporil kreovanie odborného tímu aktérov a ich potenciálu smerom k jasne definovaným cieľom NP KSS. Prínosom bolo spracovanie metodických podporných materiálov a odborných publikácií pre hodnotiteľov a poskytovateľov sociálnych služieb. NP KSS zabezpečil mobilizáciu poskytovateľov k prijatiu podmienok kvality sociálnych služieb. Poskytovatelia vyjadrili relatívne jasný postoj, že hodnotenie podmienok kvality nie je formálnym procesom a má reálny dopad na kvalitu života prijímateľov.

Materiály dopadovej evaluácie:

Dopadová evaluácia národného projektu Kvalita sociálnych služieb

Správa z dopadovej evaluácie Národného projektu Kvalita sociálnych služieb PPT DE Final

Vypracoval: Bohuslav Kuzyšin, Milan Schavel, Anastazij Momot